Minulý utorok dal Európsky súdny dvor (ESD) v Luxemburgu bodku za hádkami o tom, kedy začína byť človek človekom. Minimálne v Európe je tak táto otázka vyriešená už aj „na papieri“.

ESD svojím rozhodnutím rozvíril krv v žilách výskumníkov s embryonálnymi kmeňovými bunkami. Zakázal totiž udeľovať patenty na postupy, ktoré by viedli k zničeniu embrya. ESD tiež zadefinoval pojem „ľudské embryo“ ako „každé ľudské vajíčko od štádia svojho oplodnenia, (...) keďže týmto oplodnením môže byť začatý vývoj ľudského jedinca.“ Toto rozhodnutie de facto znamená právne uznanie dôstojnosti ľudského embrya. Taliansky denník Corriere della Sera poznamenáva: „Aj keď to nebolo jeho zámerom (...), Súdny dvor rozhodol v súlade s presvedčením katolíkov, ktorí trvajú na princípe kontinuity života ako jednotného procesu, ktorý začína od počatia a nie je rozdelený na fázy.“

Zriedkavé, no dalo sa čakať

ESD sa málokedy vyjadruje k otázkam morálky a mravov. Napriek tomu sa podobný zákaz dal očakávať, keďže pri posudzovaní vychádzal zo smernice Európskeho parlamentu a Rady z roku 1998. Tá vylúčila z patentovateľnosti všetky vynálezy, ktorých obchodné využívanie by znamenalo porušenie verejného poriadku a morálky, „a použitie ktorých je proti ľudskej dôstojnosti, ako napríklad postupy produkujúce chiméry z embryonálnych buniek“.

S rozhodnutím Súdneho dvora je spokojný aj Vatikán. „Tešíme sa, že (ESD) prispieva k ochrane embrya a k jeho hodnote,“ vyjadril sa v rozhovore pre taliansky katolícky denník Avvenire emeritný predseda Pápežskej akadémie pre život kardinál Elio Sgreccia. Podľa jeho slov je dovolený a možný len jediný spôsob použitia embrya na diagnózu a experimentálnu terapiu, a to ak je určený v prospech embrya samotného: „nezasahuje sa preto, aby sa zabilo, ale preto, aby mohlo žiť lepšie, aby sa uzdravilo. Terapeutické procesy slúžia na záchranu embrya, na ktorom sa vykonávajú. Len v tejto situácii je povolené experimentovanie na embryu“.

Súdne STOP je výsledkom 14-ročného sporu o patente nemeckého neurobiológa Olivera Bűrstla s organizáciou Greenpeace. Ten si ešte v roku 1997 dal patentovať spôsob odoberania kmeňových buniek z embryí. „Mnoho rokov intenzívneho výskumu je zničených,“ povedal rozhorčený Bűrstle pre agentúru Reuters. Svoj výskum obhajuje tým, že vďaka kmeňovým bunkám môžu byť liečené choroby srdca, cukrovka či Parkinsonova choroba.

Zabúda sa na alternatívu

Experimentálny onkológ Čestmír Altaner v rozhovore pre denník SME upozorňuje: „Treba si uvedomiť, že jestvujú nielen embryonálne bunky, ale aj dospelé kmeňové bunky.“ Má ich v sebe každý človek a ich úlohou je starať sa o údržbu opotrebovaných a poškodených tkanív. Podľa jeho slov majú praktický význam pre regeneračnú medicínu aj pre liečbu chorých. „Je to navyše náhrada dospelými kmeňovými bunkami bez etických problémov,“ dodáva.

Zástancovia používania embryonálnych kmeňových buniek opomínajú istú skutočnosť. Doktor Altaner hovorí: „Keď sa embryonálna bunka drží v kultúre, často sa zmení na nádor zárodočnej bunky. Osobne navyše neviem o žiadnom veľmi úspešnom a legálnom pokuse o liečbu embryonálnymi bunkami.“ Dodáva, že všetky doterajšie dôkazy jasne naznačujú, že dospelé kmeňové bunky pravdepodobne dokážu nahradiť embryonálne. Aj keď podľa jeho slov sa to s istotou zatiaľ tvrdiť nedá, keďže vo vede nič nie je stopercentné: „Tri, štyri roky sú málo, pretože nevieme, aké to bude mať dôsledky o desať rokov.“ K názorom doktora Altanera sa pridáva aj europoslankyňa Anna Záborská. Podľa jej slov „tieto bunky už dnes liečia viac ako 70 chorôb, na rozdiel od embryonálnych“.

„Aj keď to nebolo jeho zámerom (...), Súdny dvor rozhodol v súlade s presvedčením katolíkov, ktorí trvajú na princípe kontinuity života ako jednotného procesu, ktorý začína od počatia a nie je rozdelený na fázy.“ Corriere della Sera

Nová cesta

Rozhodnutie ESD v praxi znamená, že žiadna farmaceutická spoločnosť v Európe už nebude mať záujem o financovanie tohto typu výskumu. „Tým, že sa ich výsledky nebudú dať patentovať, prestanú byť komerčne zaujímavé," komentovala rozsudok Záborská.

Podľa riaditeľa Inštitútu pre výskum kmeňových buniek v Miláne Angela Vescoviho nemá viac zmysel pokračovať a investovať do embryí. Teraz sa ponúka alternatíva, ktorou je reprogramácia dospelých kmeňových buniek. Laboratórne sa upravia, aby boli schopné vytvárať všetky druhy špecializovaných buniek. Vescovi pre denník Avvenire vysvetľuje: „Ich výhodou je, že sú ovládateľné aj pre priemyselnú prax, pretože sú dosiahnuteľné vo veľkom množstve a použiteľné bez rizika, že by ich pacient odmietol.“ Kritikom rozhodnutia Európskeho súdneho dvora odkazuje: „A kto bude plakať nad spiatočníctvom Starého kontinentu, tomu odpoviem, že ukazuje kolosálnu vedecko-technickú nekompetentnosť. Výskum sa vôbec nezastavil, pretože víťazná cesta, aj pre priemysel, je reprogramácia.“

Andrea Šalková
Foto: Flickr.com

- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

Článek byl převzat z FB - skupina Křesťanské skupiny a stránky na Facebooku